Neplatnosť dražby: kedy sa dá dražba bytu napadnúť na súde

7. novembra 2026  /  Martin Torda

Byt sa vydražil a vy máte pocit, že sa to nemalo stať. Oznámenie prišlo neskoro alebo vôbec, znalec byt nikdy nevidel, cena bola smiešne nízka, dlh bol v skutočnosti menší. Otázka je, či sa s tým dá ešte niečo urobiť.

Dá sa — ale len v krátkom čase a len z dôvodov, ktoré zákon pozná. Tento článok je pre človeka, ktorý v byte býval a dražbu prežil ako dlžník. Prejdeme si, kedy je dražba neplatná, ako presne sa počíta lehota, čo si viete v dokladoch skontrolovať sami ešte predtým, než pôjdete k advokátovi, a čo sa stane, ak súd dá za pravdu vám. Na konci je porovnanie s exekučnou dražbou, kde to funguje úplne inak.

Čo znamená neplatnosť dražby

Neplatnosť dražby určuje súd na žalobu toho, koho dražba poškodila — a ak ju určí, účinky príklepu zanikajú spätne ku dňu príklepu (§ 21 ods. 2 a 5 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách). Byt sa tým právne vracia do stavu pred dražbou.

Zákon pozná dva dôvody, pre ktoré sa dá žalovať:

• spochybňuje sa platnosť záložnej zmluvy — teda samotný dôvod, prečo veriteľ mohol byt dražiť,
• boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách — lehoty, oznámenia, znalecký posudok, najnižšie podanie, priebeh dražby.

Žalovať môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach (§ 21 ods. 2). Nestačí teda nájsť chybu v papieroch; treba ukázať, že vám tá chyba uškodila — napríklad ste sa pre neskoré oznámenie nestihli brániť alebo sa byt predal pod zákonnú hranicu.

Dôležité je, o akú dražbu ide. Žaloba podľa § 21 platí len pre dobrovoľnú dražbu — tú, ktorú na návrh banky alebo iného záložného veriteľa vykonal dražobník. Na exekučnú dražbu, ktorú vedie súdny exekútor, sa zákon o dobrovoľných dražbách nevzťahuje (§ 1 ods. 2). Rozdiel medzi oboma druhmi vysvetľuje článok dobrovoľná dražba nehnuteľnosti: ako prebieha; exekučnej dražbe sa venujeme nižšie v samostatnej časti.

Lehota: tri mesiace od príklepu

Právo domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby zaniká, ak ho neuplatníte do troch mesiacov odo dňa príklepu (§ 21 ods. 2). Nepočíta sa od doručenia zápisnice ani od chvíle, keď ste sa o dražbe dozvedeli — rozhoduje dátum, keď licitátor udelil príklep.

Ako sa lehota počíta, hovorí Občiansky zákonník: koniec lehoty v mesiacoch pripadá na deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom príklepu; ak taký deň v poslednom mesiaci nie je, je to posledný deň mesiaca. A ak koniec vyjde na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledným dňom je najbližší pracovný deň (§ 122 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka).

Ide o lehotu, po ktorej právo zaniká, nie o odporúčanie. Nenechávajte žalobu na posledný deň a ak ju posielate poštou, počítajte s tým, že bezpečnejšie je, keď je na súde už v posledný deň lehoty, nie až vtedy podaná na pošte.

Výnimka: trestný čin a byt, v ktorom bývate

Trojmesačná lehota neplatí, ak sú splnené obe podmienky naraz (§ 21 ods. 2):

1. dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu, a zároveň
2. išlo o dom alebo byt, v ktorom ste mali v čase príklepu hlásený trvalý pobyt.

O aký trestný čin ide? O taký, ktorý spáchal niekto iný voči vám – veriteľ, sprostredkovateľ úveru alebo dražobník – a ktorý je priamo príčinou, prečo je dražba neplatná. Typicky podvod (§ 221 Trestného zákona), keď vás pri podpise záložnej zmluvy uviedli do omylu, úžera (§ 235), keď niekto zneužil vašu tieseň a požičal vám za hrubo nevýhodných podmienok, alebo machinácie pri verejnej dražbe (§ 266). Trestný čin, ktorý by ste spáchali vy ako vlastník, ani žiadny iný trestný čin bez súvisu so zabezpečením dlhu či s dražbou, dražbu neplatnou nerobí a trojmesačnú lehotu nepredlžuje.

Ak sú splnené obe podmienky, zákon žiadnu inú lehotu neurčuje – neplatnosti sa môžete domáhať aj po uplynutí troch mesiacov, bez pevného konečného termínu. Neodkladajte to však: dôvod neplatnosti musíte súdu preukázať, zvyčajne sa opiera o výsledok trestného konania a s pribúdajúcim časom sa dôkazy zháňajú ťažšie.

Samotný trvalý pobyt v byte teda nestačí: ak je dôvodom neplatnosti „len“ porušenie zákona o dražbách (napríklad oneskorené oznámenie alebo starý posudok), aj s trvalým pobytom máte na žalobu tri mesiace od príklepu – rovnako ako ten, kto mal trvalý pobyt inde.

Kto podáva žalobu, koho žaluje a čo s katastrom

Žalobu podáva ten, koho dražba poškodila — spravidla predchádzajúci vlastník — a účastníkmi konania sú zo zákona navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba (§ 21 ods. 4). Ak ste vlastník aj dlžník v jednej osobe, žalujete navrhovateľa dražby (typicky veriteľa), dražobníka a vydražiteľa.

Ide o určovaciu žalobu. Civilný sporový poriadok inak pri určovacej žalobe žiada preukázať naliehavý právny záujem, no netreba ho preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku) — a tu ho priamo dáva § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách.

Hneď po podaní žaloby máte ešte jednu povinnosť: oznámiť začatie súdneho konania príslušnému okresnému úradu (§ 21 ods. 3). Kataster môže na návrh účastníka súdneho konania zapísať na list vlastníctva poznámku (§ 39 ods. 1 katastrálneho zákona) — tá informuje každého, kto by chcel byt od vydražiteľa kúpiť, že o ňom beží spor (§ 38).

Čo musí žaloba obsahovať, určuje Civilný sporový poriadok: komu je určená, kto ju podáva, ktorej veci sa týka, čo sa ňou sleduje a podpis (§ 127 ods. 1); ďalej označenie strán, pravdivý a úplný opis rozhodujúcich skutočností, dôkazy a žalobný návrh (§ 132 ods. 1). Dôkazy, ktoré máte, pripojte (§ 132 ods. 3). Osnova žaloby o určenie neplatnosti dražby teda vyzerá takto:

1. súd, ktorému je určená,
2. žalobca a žalovaní (navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ) s adresami,
3. opis: kedy a kde bola dražba, predmet dražby, dátum príklepu, čo presne bolo porušené a ako vám to uškodilo,
4. dôkazy (zoznam dokladov z checklistu nižšie),
5. žalobný návrh — aby súd určil, že dražba (s označením dátumu a predmetu) je neplatná,
6. dátum a podpis.

Toto je osnova, nie hotový vzor na podpis. Dôvody neplatnosti sú v každom prípade iné a žaloba stojí práve na nich — preto ju odporúčame dať pripraviť advokátovi.

Koľko stojí žaloba a kto platí súdny poplatok

Súdny poplatok platí ten, kto žalobu podáva – teda vy (§ 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch). Povinnosť vzniká podaním žaloby (§ 5 ods. 1); súd vám potom pošle výzvu na zaplatenie, a ak poplatok nezaplatíte, konanie zastaví.

• 140 € – žaloba o určenie neplatnosti dražby je žaloba, ktorej predmet sa nedá vyjadriť v peniazoch (sadzobník, položka 1 písm. b)),
• 70 € – ak žalobu podáte elektronicky do elektronickej schránky súdu, poplatok je polovičný (§ 6 ods. 3).

Kto ho napokon znáša, rozhodne výsledok sporu. Súd prizná náhradu trov konania tomu, kto vo veci uspel (§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku):

• ak vyhráte, žalovaní vám nahradia poplatok aj trovy advokáta,
• ak prehráte, nahrádzate trovy vy – a keďže žalujete navrhovateľa dražby, dražobníka aj vydražiteľa, môžu to byť trovy viacerých advokátov naraz. Toto riziko je v praxi oveľa vyššie ako samotný poplatok, preto žalobu nepodávajte naslepo, bez posúdenia dôvodov.

Ak nemáte na advokáta ani na poplatok, požiadajte o právnu pomoc Centrum právnej pomoci. Kto ju dostane, je od súdneho poplatku oslobodený (§ 4 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch).

Zákon o dobrovoľných dražbách je plný konkrétnych lehôt a čísel. To je pre vás dobrá správa: veľkú časť si viete skontrolovať sami, len s dokladmi v ruke. Tabuľka nižšie zhŕňa pravidlá, pri ktorých porušenie býva základom žaloby, a čo presne si overiť.

Pri byte bez trvalého pobytu dlžníka sú hranice nižšie: 80 % pri prvej dražbe a polovica pri opakovanej (§ 16 ods. 6).

Obhliadka a posudok

Vlastník je povinný po výzve umožniť ohodnotenie aj obhliadku; pri nehnuteľnosti sa termín obhliadky určuje spravidla tri týždne po odoslaní výzvy (§ 12 ods. 2). Ak ste znalca do bytu nepustili, ohodnotenie sa môže urobiť z dostupných údajov (§ 12 ods. 3) — takýto „posudok od stola“ sa napáda ťažšie, no ak je hodnota zjavne mimo, napadnúť sa dá. Ak ste však námietky proti posudku podali včas a žiadali nový posudok, zákon káže použiť ten, ktorý určil vyššiu hodnotu (§ 12 ods. 6). Či sa to stalo, je jedna z prvých vecí, ktoré sa oplatí overiť.

Pozor aj na jednu výnimku, ktorú zákon pozná výslovne: neplatnosť sa nedá vysloviť pre oneskorený začiatok dražby, ak ho spôsobila iná dražba toho istého dražobníka na tom istom mieste a ak vlastník neumožnil riadnu obhliadku (§ 21 ods. 6).

Záložná zmluva a dlh

Druhý veľký okruh dôvodov je mimo dražby samotnej — v zmluve, na ktorej základe sa dražilo. Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhol dražbu, a tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť (§ 33 ods. 2). Ak úver nebol riadne zosplatnený, dlh bol nižší, než veriteľ uviedol, alebo je záložná zmluva neplatná, je to dôvod na žalobu. Pri hypotéke si pozrite, či predchádzala výzva, ktorú zákon pred zosplatnením žiada — viac v článku kedy smie banka zosplatniť hypotéku; pri nebankovom úvere so záložným právom pomôže článok nebankový úver zabezpečený nehnuteľnosťou.

Na jednu vec sa často zabúda: záložný veriteľ sa môže uspokojiť zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná (§ 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka). Samotné premlčanie dlhu teda dražbu neplatnou nerobí.

Checklist: čo zohnať pred návštevou advokáta

Advokát vám povie, či má žaloba šancu, len ak bude mať v ruke doklady. Pripravte si:

• úverovú a záložnú zmluvu (vrátane dodatkov),
• výpoveď alebo zosplatnenie úveru a výzvy, ktoré mu predchádzali,
• oznámenie o začatí výkonu záložného práva s dátumom doručenia,
• oznámenie o dražbe a obálku alebo doručenku, z ktorej je vidieť dátum,
• znalecký posudok, vaše námietky a odpoveď dražobníka,
• výzvu na obhliadku a informáciu, či sa obhliadka konala,
• osvedčený odpis notárskej zápisnice o priebehu dražby (pri byte a dome sa spisuje vždy),
• doklad o trvalom pobyte v čase príklepu,
• váš vlastný výpočet dlhu: čo ste zaplatili a kedy.

S týmto balíkom choďte čo najskôr — z troch mesiacov ubudne kus času už len na zohnanie papierov.

Čo sa stane, keď súd určí dražbu za neplatnú

Ak súd určí dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu (§ 21 ods. 5). Vydražiteľ teda vlastníkom nikdy nebol a byt je opäť váš. Zákon k tomu ukladá:

• každý, kto prevzal výťažok dražby — veriteľ aj vy, ak vám dražobník vyplatil zvyšok — ho musí bezodkladne vrátiť vydražiteľovi (§ 32 ods. 3),
• ak si vy a vydražiteľ máte navzájom vrátiť plnenia, môže sa ich domáhať len ten, kto svoje už splnil alebo je pripravený ho splniť (§ 32 ods. 4),
• dražobník neplatnosť oznámi všetkým, ktorým posielal oznámenie o dražbe, a zverejní ju (§ 21 ods. 7),
• ak neplatnosť spôsobil dražobník, znáša náklady dražby (§ 25 ods. 6) a za škodu z porušenia zákona zodpovedá dražobník aj navrhovateľ dražby (§ 33 ods. 3, 4).

Treba povedať aj druhú stranu. Neplatnosť dražby neruší dlh. Veriteľ vracia peniaze, ktoré z dražby dostal, a jeho pohľadávka tým nezmizne — ak je stále splatná a zabezpečená záložným právom, môže ju vymáhať znova, tentoraz správne. Víťazstvo na súde vám preto prináša hlavne čas a lepšiu vyjednávaciu pozíciu, nie oddlženie. Ten čas sa oplatí využiť na riešenie, ktoré dlh naozaj vyrovná.

A čo bývanie počas sporu

Ak byt zatiaľ neodovzdáte, dražobník vám výťažok, ktorý by vám inak patril, zloží do notárskej úschovy (§ 32 ods. 2). Samotná žaloba vás pred vysťahovaním automaticky nechráni; ako vyzerá odovzdanie bytu a nútené vypratanie, a čo v tom čase smie nový vlastník, rozoberá článok vysťahovanie po dražbe. Ak potrebujete, aby sa do rozhodnutia nič nemenilo, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie aj počas konania, ak treba bezodkladne upraviť pomery (§ 324 ods. 1, § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Exekučná dražba: námietky namiesto žaloby

Pri exekučnej dražbe žaloba o neplatnosť podľa zákona o dobrovoľných dražbách neexistuje; vady treba namietať priamo na dražbe a o námietkach rozhodne súd spolu so schválením príklepu (§ 147 a § 148 Exekučného poriadku).

Ako to funguje:

1. Námietky na dražbe. Dražitelia, oprávnený, povinný (teda vy) a ďalší prítomní môžu vzniesť u exekútora námietky proti udeleniu príklepu. Zapíšu sa do zápisnice (§ 147 ods. 1, 2).
2. Ak vám nedoručili dražobnú vyhlášku. Kto nebol na dražbe preto, že mu exekútor nedoručil vyhlášku, môže námietky vzniesť ešte do troch dní odo dňa dražby (§ 147 ods. 1). Vyhláška sa povinnému doručuje doporučene s doručenkou (§ 141 ods. 1).
3. Súd schvaľuje príklep. Udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom, ktorý rozhodne do 30 dní od žiadosti exekútora (§ 148 ods. 1). Rozhoduje sudca, nie vyšší súdny úradník (§ 202 ods. 1). Námietkam vyhovie, ak sa vytýkajú vady na ujmu toho, kto ich podal, alebo ak zistí porušenie zákona (§ 147 ods. 3).
4. Ak súd príklep neschváli, vydražiteľ vám musí vec vrátiť, vydať úžitky a nahradiť škodu, ktorú spôsobil pri hospodárení s nehnuteľnosťou (§ 151).

Proti uzneseniam v exekučnom konaní je odvolanie prípustné len vtedy, keď to Exekučný poriadok ustanovuje (§ 202 ods. 3), a dovolanie nie je prípustné vôbec (§ 202 ods. 4). Prakticky to znamená, že rozhodujúci okamih je samotná dražba — kto na nej nie je a námietky nevznesie, má neskôr málo možností. Celý priebeh exekučnej dražby od vyhlášky po príklep opisuje článok ako prebieha exekučná dražba nehnuteľnosti.

Dobrovoľná a exekučná dražba: porovnanie obrany

Pred dražbou máte viac možností ako po nej

Žaloba o neplatnosť je posledná možnosť a výsledok je neistý. Kým sa dražba nekonala, nástroje sú silnejšie a jednoduchšie:

• Zaplatenie u dražobníka. Dražobník musí upustiť od dražby, ak dlžník alebo vlastník pred dražbou zloží sumu pohľadávky s príslušenstvom a nákladmi dražby (§ 19 ods. 1 písm. k) z. 527/2002).
• Neodkladné opatrenie súdu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie, ktoré sa týka oprávnenia navrhovateľa dražbu navrhnúť, stačí ho dražobníkovi preukázať a ten musí od dražby upustiť (§ 19 ods. 1 písm. b)). Súd ho môže nariadiť aj pred začatím konania (§ 324 ods. 1 CSP).
• Konkurz alebo reštrukturalizácia. Dražobník musí upustiť od dražby aj vtedy, keď bol na majetok vlastníka vyhlásený konkurz alebo povolená reštrukturalizácia (§ 19 ods. 1 písm. e)). Čo osobný bankrot znamená pre byt so záložným právom, vysvetľuje článok osobný bankrot a nehnuteľnosť.
• Predaj za trhovú cenu alebo spätný leasing. Ak byt predáte sami so súhlasom záložného veriteľa, dlh sa vyrovná z kúpnej ceny a zvyšok zostane vám — a pri spätnom leasingu v byte ostanete bývať ako nájomca. Či je to vo vašej situácii reálne, posúdime bezplatne na stránke oddlženie nehnuteľnosti.

Ak ste oznámenie o dražbe dostali práve teraz, nepočítajte s tým, že dražbu neskôr zrušíte na súde. Počítajte s tými 30 dňami, ktoré máte do dražby (§ 17 ods. 3).

Koľko si účtuje dražobník

Pri dobrovoľnej dražbe, ktorú navrhol záložný veriteľ, sa z vášho bytu platia aj náklady dražby: odmena dražobníka a výdavky na prípravu a priebeh dražby – zverejnenie oznámenia, inzercia, notár, ak bol na dražbe prítomný (§ 2 písm. i) z. 527/2002). Strhnú sa z výťažku dražby ešte predtým, než peniaze dostane veriteľ (§ 25 ods. 1, § 32 ods. 1). Vám ostane až to, čo zvýši.

Odmenu dražobníka, ktorú znášate vy, zákon zastropúva (§ 25 ods. 2):

Príklad: dlh je 30 000 € a byt sa vydraží za 90 000 €. Desať percent z výťažku je 9 000 €, dvadsať percent z dlhu 6 000 € – odmena dražobníka teda môže byť až 6 000 €, k tomu výdavky dražby. Ak by ste dlh vyrovnali ešte pred oznámením o dražbe, odmena je najviac 900 €, po jeho doručení až 3 000 €.

Presnú sumu vám dražobník musí na požiadanie oznámiť – výšku dlhu s príslušenstvom aj náklady dražby (§ 17 ods. 9). Odmenu dohodnutú v zmluve s veriteľom už nesmie dodatočne zvýšiť (§ 16 ods. 9).

Čím skôr dlh vyriešite – predajom, refinancovaním alebo spätným leasingom –, tým menej z hodnoty bytu odíde na dražbu. Pri exekučnej dražbe sa náklady riadia inými pravidlami (trovy exekúcie), čísla z tejto tabuľky pre ňu neplatia.

Z mojej praxe

Mal som klienta, ktorý sa dostal do dobrovoľnej dražby, no výpočet dlžnej sumy od banky sa mu nepozdával. Napadol ho na súde. Banka napriek tomu začala pripravovať dražbu a poslala na nehnuteľnosť znalca. Klient ho dnu nepustil: výpočet dlhu napadol na súde ako pochybenie banky, a podľa neho teda príprava dražby vôbec nemala začať. Znalec teda urobil posudok len odhadom, bez toho, aby v nehnuteľnosti vôbec bol – a podhodnotil ju približne o 100 000 €. Aj tento posudok klient na súde napadol. Samotná žaloba však dražbu automaticky nezastaví – na to treba neodkladné opatrenie súdu.

Nakoniec uspel. Dlh mu, samozrejme, nezmizol, ale banka ho musela upraviť do správnej výšky a dražba bola zrušená. Keďže spor vyhral, banka mu musela uhradiť aj náklady na právne zastúpenie a poplatky. Klient v nehnuteľnosti celý čas býval a získal čas. Peniaze na vyrovnanie dlhu si napokon zohnal v rodine a nehnuteľnosť mu ostala. Zaplatil pritom oveľa menej: banka musela upraviť sumu, ktorú od neho žiadala, a dražobnej spoločnosti nič neplatil, pretože dražba bola zrušená.

Mal som aj klienta, pri ktorom bola dražba oprávnená – všetko sedelo a nebolo čo napadnúť. Ten svoj problém vyriešil tak, že nehnuteľnosť predal investorovi, ktorý mu umožnil bývať v nej ďalej v prenájme. O päť rokov si ju odkúpil späť.

Obaja dnes bývajú vo svojom a snažia sa na túto nepríjemnú a stresujúcu časť života zabudnúť. Aj keď to ide ťažko.

Časté otázky

Dokedy môžem podať žalobu o neplatnosť dražby?

Do troch mesiacov odo dňa príklepu, potom právo zaniká (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.). Ak koniec lehoty pripadne na víkend alebo sviatok, posledným dňom je najbližší pracovný deň (§ 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Neskôr sa dá žalovať len vtedy, ak dôvody neplatnosti súvisia s trestným činom a zároveň išlo o byt alebo dom, kde ste mali v čase príklepu trvalý pobyt.

Z akých dôvodov je dobrovoľná dražba neplatná?

Ak je spochybnená platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách (§ 21 ods. 2). Typicky ide o neskoro zverejnené alebo nedoručené oznámenie o dražbe (§ 17 ods. 3, 5), starý alebo nezaslaný znalecký posudok (§ 12 ods. 1, 4), príliš nízke najnižšie podanie (§ 16 ods. 6) alebo dražbu skôr ako 30 dní od oznámenia o začatí výkonu záložného práva (§ 151m ods. 1 OZ). Chyba vám musela uškodiť.

Koho mám v žalobe žalovať?

Účastníkmi konania sú zo zákona navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba (§ 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z.). Ak ste predchádzajúci vlastník, žalujete spravidla navrhovateľa dražby (veriteľa), dražobníka a vydražiteľa. Po podaní žaloby to oznámte okresnému úradu, katastrálnemu odboru (§ 21 ods. 3).

Dá sa napadnúť aj exekučná dražba?

Žalobou podľa zákona o dobrovoľných dražbách nie, ten sa na exekučnú dražbu nevzťahuje (§ 1 ods. 2). Obranou sú námietky proti udeleniu príklepu vznesené na dražbe, prípadne do troch dní od dražby, ak vám nedoručili dražobnú vyhlášku (§ 147 ods. 1 Exekučného poriadku). Rozhodne o nich súd pri schvaľovaní príklepu (§ 148). Ak príklep neschváli, vydražiteľ vám vráti byt aj úžitky (§ 151).

Je dražba neplatná, keď sa byt predal pod cenu?

Len ak sa predal pod hranicu, ktorú dáva zákon. Pri byte alebo dome, kde má dlžník trvalý pobyt, nesmie byť najnižšie podanie nižšie ako 90 % hodnoty zo znaleckého posudku pri prvej dražbe a tri štvrtiny pri opakovanej (§ 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z.). Ak ste podali námietky a dražobník dal vyhotoviť nový posudok, použije sa ten s vyššou hodnotou (§ 12 ods. 6).

Čo sa stane s bytom a peniazmi, ak súd dražbu zruší?

Účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu, takže byt je opäť váš (§ 21 ods. 5). Každý, kto prevzal výťažok dražby, ho musí bezodkladne vrátiť vydražiteľovi (§ 32 ods. 3), a ak neplatnosť spôsobil dražobník, znáša náklady dražby (§ 25 ods. 6). Dlh voči veriteľovi tým nezaniká.

Zastaví žaloba o neplatnosť dražby vysťahovanie?

Automaticky nie. Ak potrebujete, aby sa pomery do rozhodnutia nemenili, môžete súdu navrhnúť neodkladné opatrenie — súd ho môže nariadiť aj počas konania, ak treba bezodkladne upraviť pomery (§ 324 ods. 1, § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Nútene vás z bytu môže vypratať len exekútor na základe exekučného titulu.